Snímač nárazov alebo snímač nárazov je zabudovaný takmer vo všetkých bezpečnostných systémoch automobilu. S jeho pomocou sa zaznamenáva vonkajší vplyv na prepravu a signál sa okamžite prenáša na majiteľa automobilu. Automobilové snímače, ktoré sa líšia fyzickým princípom, majú jeden algoritmus činnosti: v prípade vonkajších vplyvov vysielajú do systému digitálny alebo analógový signál.
Existuje niekoľko diametrálne odlišných pohľadov na miesto inštalácie šokového senzora v automobile.
Niektorí odborníci odporúčajú inštalovať prístroj pomocou kovových častí tela so silným a tuhým pripevnením k povrchu automobilu. Iní automechanici túto metódu vyvracajú a tvrdia, že amplitúda oscilácie je tlmená železom, čo priamo ovplyvňuje činnosť snímača. Zariadenie bude zle reagovať na vonkajšie vplyvy. Ak do nastavení pridáte citlivosť, autoalarm začne z akýchkoľvek dôvodov fungovať. Alternatívne podporovatelia tohto hľadiska navrhujú inštalovať snímače otrasov na káblové zväzky a ako upevnenie použiť plastové sťahovacie pásky.
V niektorých garážach sú snímače nárazov inštalované v strede interiéru automobilu, pretože to je pre neho najvhodnejšie miesto. Snímač umiestnený v strede vozidla môže poskytovať rovnakú citlivosť na vonkajšie vplyvy na ktorúkoľvek časť tela. Hlavnou vecou je dobré upevnenie zariadenia, aby alarm neposielal falošné poplachy.
Nedávno boli na hlavnej výstražnej doske nainštalované snímače otrasov. Takéto riešenie je nepochybne ekonomicky výhodné, ale na tomto mieste je činnosť snímača málo efektívna, pretože nie je možné nájsť miesto v automobile na inštaláciu takéhoto zariadenia: únoscovia by mali mať ťažkosti s dosiahnutím a zároveň zabezpečiť optimálnu citlivosť na vonkajšie vplyvy.
Miesto inštalácie snímača by teda malo byť určené presnosťou a stabilitou reakcie zariadenia na vonkajšie vplyvy, ako aj absenciou falošných poplachov s nevýznamným alebo vonkajším vplyvom, napríklad s hlasnými zvukmi alebo nárazmi vetra atď..
